V roku 1912 Zigmund Nágel a Benjamín Sevsel, ktorí vlastnili majetok krátko a ešte v tom istom roku ho predali Emanuelovi Schwarzovi, ktorý mal dvoch synov Františka a Maximiliána a dcéru Františku - našu prababičku. Františka sa vydala za Emila Herzoga a mali dvoch synov Eduarda a Petra. Zo začiatku sa o hospodárstvo spolu s Emanuelom staral najmä syn František. Spolu zveľaďovali pozemky a zásadným spôsobom zrekonštruovali kaštieľ. Ich prácu prerušila prvá svetová vojna, z ktorej František sa vrátil s podlomeným zdravím a zomrel. Mladší syn Maximilian, absolvent poľnohospodárstva na Univerzite v Halle, zbieral praktické skúsenosti po Európe.

Maximilián Schwarz začal hospodáriť v Rumanovej a po smrti svojho brata v r. 1934 prevzal starosť o celý veľkostatok v Zemianskych Sadoch spolu so svojou ovdovelou sestrou Františkou a jej starším synom Eduardom. Svoje vzdelanie a skúsenosti Maximilian využil na zavádzanie progresívnych metód a nových smerov vo výrobe. Dosahoval veľmi dobré výsledky. Darilo sa mu najmä v pestovaní tabaku. V r. 1936 otvoril modernú veľkokapacitnú tabakovú sušiareň. Nadviazal kontakt s dánskou šľachtiteľskou a osivárskou firmou a pestoval pre ňu osivá. Veľkú zásluhu má na rozvoji vinohradníctva a ovocinárstva. Na majetku pestoval ušľachtilé odrody viniča Malinger, Časlav, Rizling, Portugal a Kadarku. Vína dorobené v Zemianskych Sadoch vyvážal a stali sa obľúbenými aj v Prahe. Práce na veľkostatku boli vhodnou pracovnou príležitosťou aj pre ľudí z obce a v sezónnych prácach aj pre ľudí z okolitých obcí, dokonca z Oravy. Niektorí z nich našli tu aj svojich životných partnerov. Správcom liehovaru bol pán Ester, dobrý odborník, vedel zabezpečiť v liehovare poriadok. M. Schwarcz bol dobrým hospodárom a svoje skúsenosti veľmi rád poskytoval aj tunajším roľníkom. Osud rodiny tragicky poznačila II. svetová vojna, prežil len Maximilian a Františka so starším synom Eduardom, ktorý po vojne odišiel študovať do Prahy a oženil sa s Verou Bachmannovou, z manželstva sa narodila jediná dcéra Olga, terajšia vlastníčka majetku M. Schwarza a naša mama.

Maximilián Schwarz

"Aké boli životné osudy pána Maximiliána Schwarza – Miška, hlavného aktéra pobytov Karla Čapka v Rumanovej? V krátkosti: Bol vzdelaným agronómom. Bol absolventom poľnohospodárskej Akadémie v Halle. Spravoval úspešne rodičovský majetok v Zemianskych Sadoch, kde sa nachádza vynikajúca vinohradnícke a ovocinárske oblasť.

V obecnej kronike sa spomína, že v roku 1933 z príležitosti Pribinových osláv, v súťaži vín získalo víno zo Zemianskych Sadov prvú cenu. V roku 1924 zakúpil poľnohospodársku a lesnú pôdu s budovami, kaštieľom a parkom v Rumanovej. Aj tu najviac pestoval tabak. V roku 1936 postavil v Zemianskych Sadoch veľkú komorovú sušiareň na teplovzdušné sušenie tabaku, najväčšiu v strednej Európe, čo bolo významným technologickým pokrokom a zlepšením kvality.

V roku 1937 predal Obchodnej komore majetok v Rumanovej a presťahoval sa do Zemianskych Sadov. Zostal slobodný. Domácnosť mu viedla ovdovelá sestra Františka Herzogová. S nimi žili aj jej dvaja synovia Eduard a Peter. V čase vojny sa ukrýval, no pred koncom vojny ho zatkli, dostal sa do Osvienčimu. Prežil. Po vojne sa vrátil do Zemianskych Sadov. Jeho sestra sa úspešne ukrývala až do skončenie vojny. Jej synovia bojovali v SNP, v ktorom Peter padol. Predpokladal, že synovec Eduard bude po ňom spravovať hospodárstvo. Toho však viac zaujímala hudba. So sebazaprením, ale nechal ho vyštudovať konzervatórium. Stal sa muzikológom.

V roku 1948 mu majetok skonfiškovali. V roku 1951 sa presťahoval spolu so svojou sestrou
do Honej Lehoty pri Piešťanoch. Tu sa staral o svoju chorú sestru. Krátko po jej smrti sa v októbri 1955 presťahoval do Bratislavy.

Zamestnával sa písaním odborných článkov a prekladmi. Chorľavel. A keď mal ísť na operáciu, napísal ešte list pani Oľge Scheinpflugovej s dátumom 25.5.1958. Zomrel po operácii 3.6.1958. Na jeho vlastnú žiadosť bol spopolnený a popol bol rozptýlený.

Osobne som ho poznal. Stretli sme sa prvýkrát v rámci našej odbornej profesie pri kontrole stavu porastov v roku 1948, kedy som nastúpil do Výskumného ústavu tabakového priemyslu v Bábe. A naposledy v rámci odbornej terminologickej konzultácie pri jeho preklade do maďarčiny našej knihy „Pestovanie cigaretových tabakov“, Bratislava, 1953, autori Dr. Ing. Jozef Balcár, Ing. Karol Škula.

Takáto bola životná cesta pána Maxmiliána, pána Miška, ako ho všetci a najviac volali, milovníka umenia so štedrou rukou pre jeho tvorcov, progresívneho agronóma, srdečného a pohostinného človeka. Tak sme ho poznali aj my tabačiari. A jeho priateľ Karel Čapek v jednom so svojich troch listov pánu Smržovi z roku 1931-1932 o ňom napísal: „Je to veľmi hodný a čestný člověk a výborný hospodář.“

z článku pána Ing. Karol Škulu, Volkovce

Maximilián Schwarz

Pražskí umelci, Maximilián Schwarz a Rumanová

"Podľa písomných dokladov kaštieľ v Rumanovej hojne navštevovali už spomínaní Karel Čapek a Oľga Scheinpflugová, ako aj mnohí českí umelci. Herci Eduard Kohout, Hugo Haas, Václav Vydra starší, Adina Mandlová, Eliška Poznerová, Eduard Bass, manželia Peroutkovi, maliar Alfred Justitz a ďalší. Pán Schwartz, tento mecenáš pražských, resp. českých, umelcov v Prahe navštevoval – hercov, herečky, maliarov. Chodieval do Prahy na divadelné premiéry a výstavy a v Rumanovej sa „pyšnil malou galerií, kde visela díla Josefa Čapka, Kremličky, Justitze, Špály, Rabase a dalších...“ Každý z návštevníkov –
maliarov mu zanechal svoj obraz, jeho zbierka bola dosť rozsiahla."

Autor článku ďakuje I. Velikému za poskytnutie jeho rukopisnej štúdie, Ing. O. Loveckej zo Zemianskych Sadov za životopisné údaje o jej prastrýkovi, Ing. R. Súkeníkovi, starostovi v Zemianskych Sadoch za zapožičanie obecnej kroniky,
D. Dolinskému za zapožičanie monografie o obci Rumanová a E. Dolinskej za konzultáciu.

Pražskí umelci, Maximilián Schwarz a Rumanová

Karel Čapek v Rumanovej

Maximilián Schwarz chodieval do Prahy na divadelné predstavenia, na koncerty, stýkal sa s hercami, spisovateľmi, maliarmi, novinármi a tých potom pozýval na pobyty do Rumanovej. Vyjadril sa, „že by sa bez spoločnosti týchto hostí na svojej samote zbláznil“. Medzi pozvanými hosťami bola aj herečka a spisovateľka Oľga Scheinpflugová a jej osobný priateľ, neskorší manžel Karel Čapek. O ich vzájomných kontaktoch dosvedčuje fotografia zo septembra 1927 zo Zamaguria, spod Troch korún, na ktorej je jej sestra Božena, Karel Čapek a Maximilián Schwarz, či Miško, ako ho dôverne volali priatelia (vložený portrét K.Čapka).

Karel Čapek prvýkrát navštívil Rumanovú v auguste 1929, čo dokazuje pohľadnica, ktorú Karel poslal Oľge s týmto textom: „V Rumanovej, 21. srpna 1929. Zítra ráno jedu na Tatry, kde jednak budu víc chodit, jednak míň jíst, než u Rumanovského velkomožného pána! Zdráv a mám se moc dobře. Srdečně pozdravuj. K.Č.“
V Tatrách okrem iného navštívil Roberta Williama Setona-Wetsona, historika a novinára, veľkého priateľa a obrancu slovenského národa, ktorý sem prišiel na dovolenku a medzitým ochorel. Európu informoval o krvavých udalostiach v Černovej v roku 1907 a pod pseudonymom Scotus Viator opísal maďarizačný útlak Slovákov v obsiahlej štúdii „Európa a slovenská otázka“. Druhýkrát navštívil Karel Čapek Rumanovú 24. - 25. júla 1935, kedy sa tu zastavili Oľga a Karel z cesty po rakúskych Dolomitoch, kde sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Sprevádzal ich Oľgin brat Karel, ktorý túto návštevu opísal. Karel Čapek svoj pobyt v Rumanovej potvrdil nepriamo aj črtou „Tabak“ ktorú uverejnil v Lidových novinách /LN/ 28.4.1935, znovu 21.12.1935. Dosvedčuje to veta: „Krajina s tabákovým polem vypadá exoticky, i když z ní vykukuje nitriansky Zobor.“ Musel byť priamo na poli v lete v rokoch 1929-1934. Črta je napísaná na veľmi dobrej odbornej úrovni, čo dosvedčuje, že mal dobrého odborného konzultanta - Miška. A nechýbajú v nej pre Čapeka tak typické nadčasové myšlienky.
Topoľčianky navštevoval od roku 1926 na pozvanie prezidenta T.G. Masaryka. Tu vznikli podstatné časti jeho troch kníh – „Hovory s T.G.M.“ v rokoch 1928, 1931 a 1935, O Topoľčiankach uverejnil aj dva stĺpčeky v Lidových novinách /LN/ 14.10.1932 a 14.9.1933.
Arboretum Mlyňany navštívil viackrát. Napísal o nich aj 3 stĺpčeky v LN 19.8.1926, 30.12.1927 a 26.6.1932. V prvom o vzniku Arboréta napísal: „Ze zvláštní milosti boží a ze stejně zvláštní lidské šikovnosti se to skutečně stalo, a tak tu vyrostl park jaksi navzdory našemu podněbí, park věčne zelený.“
Karel Čapek začal chodiť na Slovensko aj so svojimi súrodencami od r. 1910, najprv počas študijných prázdnin, a to do Trenčianských Teplíc. Tu bol jeho otec, MUDr. Antonín Čapek, kúpeľným lekárom, najskôr počas letnej sezóny, neskôr s trvalým pobytom. Za svoje najobľúbenejšie oblasti na Slovensku označil „Trenčínsko, Oravu a Zlatomoravecko“. Na Slovensku pripravil, dokončil, či napísal viacero svojich diel. Okrem už spomenutých uvediem jeho najslávnejšiu divadelnú hru R.U.R., ktorú tu dokončil v roku 1920, a to z dôvodu, že v nej prvýkrát použil slovo „robot“, ktoré vymyslel jeho brat Josef odvodením od slovenského slova „robota“. Za to by sme mu mali byť vďační, ale aj hrdí na skutočnosť, že slovenčina prispela aspoň jedným slovom k medzinárodnej terminológii vo veľmi významnej technologickej oblasti.
V súčasnej dobe sa pôsobeniu bratov Čapkovcov na Slovensku venuje veľká pozornosť. Zhromažďujú sa údaje o čase, miestach pobytov a ich tvorbe na Slovensku. Najrozsiahlejšiu dokumentáciu zhromaždil pán Ivo Veliký z Trenčína, dlhoročný člen Spoločnosti bratov Čapkovcov (založenej v roku 1947) a zhrnul ju v roku 2003 do rukopisnej štúdie „Bratia Čapkovci na Slovensku“. Od roku 1990 je aj tajomníkom prípravného výboru každoročných Čapkovských slávností. V roku 1990 bola zriadená Cena Karla Čapka, za propagáciu života a diela bratov Čapkovcov na Slovensku a za prak-tické uplatňovanie česko-slovenskej vzájomnosti. Udeľuje ju mesto Trenčianske Teplice, tamojšie Slovenské liečebné kúpele a Klub priateľov českej kultúry v Bratislave. Galériu jej nositeľov začínajú: V. Fišar, M.Tomčík, I. Veliký, J. Rozsíval, L. Vychodil, J. Slavík,F. Černý, J.Kroner. G. Vránová ...

Osobnosti v obci Rumanová - Maximilián Schwarz, Karel Čapek a obec Rumanová

Rumanová je tretím miestom v Nitrianskom okrese, po Topoľčiankach a Mlyňanoch (dnes Tesárske Mlyňany), ktoré navštívil Karel Čapek, jeden z najslávnejších českých spisovateľov. Stalo sa to zásluhou tamojšieho statkára Maximiliána Schwarza, veľkého obdivovateľa kultúry a umenia a veľkého mecenáša mladých začínajúcich pražských umelcov, čo v časoch hospodárskej krízy bolo aj sociálne významné.

Obec Rumanová má svoj historický pôvod v osade Tuman z roku 1156. Pri 850. výročí tejto prvej historickej správy v roku 2006 vydali obsiahlu monografiu, po názvom „Tuman a meteorit-30 rokov folklóru v Rumanovej“ (M. Bališ, M. Dolinská, J. Hunák). V nej sú obsiahnuté okrem deklarovanej podrobne zachytenej divadelnej činnosti a ľudových zvykov, aj historické osudy obce, slovník „rumanovčiny“ - nárečia jej obyvateľov, významní rodáci a pod. V obci žili väčšinou poľnohospodárski robotníci. Svoje biedne postavenie sa pokúšali zlepšiť aj viacerými štrajkami. Už počas prvého zastrelili četníci dňa 21. marca 1920 dvoch robotníkov Jána Bališa a Gašpara Konopáska. Ojedinelá a významná udalosť sa odohrala v roku 1996, a to nález meteoritu, o čom podáva podrobnú informáciu publikácia „Meteorit Rumanová“ (M. Bališ). Obec bola začlenená do okresu Nitra v roku 1960. Predtým dlhodobo patrila do okresu Hlohovec a krátko aj do okresu Sereď. Svojou folklórnou činnosťou sa zaraďuje medzi najaktívnejšie obce okresu. Veď v tejto malej malebnej obci pracuje Divadelná spoločnosť Meteorit Rumanová, detský folklórny súbor Tumanček a spevácky súbor Čerdavanka.

Kohit Gavalier